„Verím v Boha ale neverím v Cirkev."
Všetci to hovoria. A musím podotknúť, že úplne všetci sú v tomto veľmi originálni. No nehovoria to preto, lebo bez Cirkvi si môžu Boha vytvoriť na vlastný obraz, Boha tolerantného, slepého, Boha vianočného či veľkonočného ale určite nie Boha na každý deň. Ani preto, že Bohu cez kňazov hovoríme svoje hriechy, čo v dnešnej takmer bezchybne vyzerajúcej spoločnosti v žiadnom prípade nie je v móde. Ani preto, že neustály život s ťažkým hriechom im aj tak zabraňuje byť plne účastný na bohoslužbe a preto sa tam cítia trápne a bez toho predsa môžu byť. Hovoria to preto, že kňazi sú hriešni tiež a to ich sklamalo. Mysleli si totiž, že sú bez poškvrny, no ukázalo sa, že je to inak a preto sa po predchádzajúcom hlbokom rozhorčení rozhodli, že sa zaobídu bez Cirkvi. Súhlasím s nimi. Nebudeme predsa tolerovať nedostatky kňazov.
„Tolerujem každého a všetko v zmysle hesla ži a nechaj žiť"
Všetci to hovoria. Tolerovať by sme mali všetko, no najmä to, čo nás odpútava z okov spiatočníckej morálky, či rôznych „izmov", ktoré si ľudia vymysleli len na to, aby ovládali tých pod nimi. Tolerovať by sme mali aj slobodu slova, bez ohľadu na to, či je rečník napr. psychopat, alebo sa jeho zámer úplne prieči základným prirodzeným zákonom. Neviem síce prečo, ale existuje tu pár výnimiek, ktoré tolerujeme napriek tomu, že nám isté okovy vešajú aj na ruky aj na nohy a zároveň z neznámeho dôvodu agresívne bojujeme s tými, ktorí s týmito okovami nesúhlasia. Máme pre nich dokonca pripravené rôzne rokmi osvedčené prívlastky, ktoré sme pripravení na nich okamžite vytiahnuť a tým ich v očiach modernej a rozhľadenej spoločnosti úplne diskreditovať. Tolerujeme síce všetko, ale každý predsa musí uznať, že to nie je celkom možné a preto aj tu máme niekoľko výnimiek. Netolerujeme tých, čo nesúhlasia s našim tolerantizmom.
Som moderný a rozumný človek a preto tieto myšlienky automaticky prijímam za svoje.